Maratónska trať pozostávala z dvoch 44 km okruhov, polmaratón teda z jedného.

Po vynechaní celej minuloročnej sezóny pre zdravotné problémy a technické komplikácie, keď som ešte ani na Vianoce a nový rok nebol tak úplne fit, som začal s prípravou tak jemne a pomaličky niekedy v polke januára. Štartujúcim prvkom prípravy bol nový bike a návrat k značke Merida. Príprava spočívala z nejakých pobytov v domovskom /www.2rprospinning.com/ aj hosťujúcom /www.starclub.sk/ Spinning centre, neskôr, keď počasie dovolilo, z pár stoviek kilákov na silničke, prevažne v okolí BA. Posledné 2-3 týždne som stihol pojazdiť niečo na biku v M. Karpatoch. Všetko bolo však podmienené mojou pracovnou /ne/zaneprázdnenosťou.

Týždeň pred pretekmi začalo v BA trocha divieť počasie, štandardne bola polka dňa upršaná a veterná, druhá polka slnečná a veterná. Počas tohto týždňa sa mi podarilo s Jirkom /www.meridake.sk/ logisticky zvládnuť zásielku nejakých potrebných doplnkov pre mňa, ktorú som si vyzdvihol polhodinu pred štartom /dikezz Pali/.

V sobotu, v deň štartu som sa bez problémov vychystal, naložil a vyštartoval - smer Svätý Jur. Už v Jure, cestou k centru pretekov som stretol Olda Bažanta, ktorého som zviezol kúsok k miestu štartu, prezentácie a celého ostatného diania. V pohode som zaparkoval na dobrom mieste, pri stánku Klimatex. Baby z Klimatexu vyzerali seriózne, tak som im prenechal do úschovy počas pretekov kľúče od auta.  Bez problémov som sa odprezentoval a stihol prehodiť pár slov so starými známymi. Poskladal som bike, nabalil traťovky, šiel vyhľadať, už spomínaného, Paliho s „mojimi" vecami - snímačom na HAC4 a košíkom na bidon, ktoré som ešte stihol nahodiť a spojazdniť, pokračovalo veľmi krátke rozjazdenie a radenie sa na štarte. Konkurencia bola slušná, presne o deviatej vyštartoval balík 60tich bikerov v ústrety 88 km. Úvod trate zaobstaralo celkom príjemná, stúpajúca lesná asfaltka, na ktorej sa po niekoľkých stovkách metrov zoradili bikeri do balíka, viac-menej podľa výkonnosti. Snažil som sa držať svižné, ale mne vyhovujúce tempo, tepovka však začala ukazovať mierne taviacu fázu, preto som jemne spomalil. Medzitým sme prešli kótou Tri bresty a po nejakom čase odbočili z asfaltky do lesa a pokračovali takmer po vrstevnici k ďalšej kóte Hrubý vývoz. Za ňou nasledoval dlhý zjazd najprv po lesnom chodníku, neskôr po šotoline, ktorý končil na asfaltke z Limbachu a nasledovalo opäť krátke stúpanie. Asfaltkou sme sa opäť dostali do blízkosti kóty Tri bresty, tento krát zo severnej strany, nasledovala odbočka z asfaltky a zjazd popri Hergotovej chate končiaci na už spomínanej asfaltke, ibaže v inom úseku. Nasledovala odbočka doľava do lesa a stúpanie. Z pohľadu súperenia z ostatnými bikermi to vyzeralo tak, že nejakých som predbehol, nejakí predbehli mňa a niekoľkých z tých, čo ma predbehli som predbehol znova, takže klasika :)), veď až tak celkom o poradie nejde. Stúpaním cez Krkavec sme sa dostali až na Kozí chrbát, kde bikerov čakala 1.občerstvovačka, tu niekde sme sa hecovali s Janom Hošalom. Po občerstvovačke nasledoval krátky zjazdík a konečne krásny serpentínový lesný výšľap, jeden z najkrajších úsekov. Obišli sme Kozie chrbty I.,II.  Trať pokračovala smerom k salašu, hore-dole singletrackové úseky sa striedali so širšími pasážami. Napriek počasiu z predchádzajúcich dní bolo blata primerane, všetky blatisté úseky sa však dali v pohode obísť obchádzkami, ktoré boli riadne značené. Pri salaši bola križovatka červenej a  modrej značky, trať pokračovala ďalej plus-mínus po červenej, hore - dole po vrstevnici, popod Malý Javorník až k nasledujúcej kóte Biely kríž. Tu sme odbočili z červenej do lesa a nasledoval zjazd, v podstate až k 2. občerstvovačke, ktorá bola tesne po prudkej ľavotočke, po ktorej nasledovalo stúpanie do lesa. V druhom kole som na tejto občerstvovačke mal už plné zuby ionťákov, tak som skúsil vypýtať pivo, ktoré som aj za sprievodu mohutného smiechu dostal. Príčinou smiechu bolo zistenie staffu občerstvovačky, že takmer každému sa práve u nich žiada pivo /to však trochu predbieham udalosti/. Z 2.občerstvovačky to pomaly, ale isto znova naberalo na percentách / namysli mám stúpanie /, prekrižovali sme Fanglovský potok a nachvíľu sa napojili na žltú značku. Z nej sme neskôr odbočili doľava, potom neskôr doprava a zjazdom pokračovali smerom na Modrý kríž. Po prejazde Modrým krížom sme ešte dvakrát prekrižovali spomínanú žltú a cieľ , teda v našom prípade koniec prvého kola, mal byť „co by dup  ". Tu sa ale stala taká malá zrada. Na poslednom kontrolnom bode nás regulovčíčka povzbudila, že už len jeden kopec a potom už len zjazd do cieľa. Zabudla však za nami zakričať /možno aj kričala, ale po tých jej povzbudivých slovách sme ten koniec vety už nepočuli/, to čo sme hneď za prvou zákrutou zbadali. Stojka „jak sviňa". Jano Hošala skonštatoval, že „ekonomika je ekonomika", zosadol a vytlačil tie metre na vrchol. Ja som sa chcel hecnúť, ale na to, že starších treba počúvať som prišiel len o par metrov ďalej ako Jano zosadol z biku. Z vrcholu to už potom naozaj bolo chvíľu po vrstevnici a potom singletrack zjazd do cieľovej rovinky. Tu som prvýkrát zastal na občerstvovačke a pokračoval do druhého kola. Ďalej to už poznáte, asfaltíkový výšľap, a tak ďalej. Nutné je dodať, že skoro ako na objednávku, sa po krásnom slnečnom prvom kole, zatiahlo a trošku ochladilo. Zrolované rukávniky som teda ťahal naspäť. Časom to zatiahnutie prešlo na minútku, možno dve, do mierneho mrholenie, v lesných úsekoch nebadateľného. Neskôr aj to ustalo a po čase sa vrátilo slniečko. Celé druhé kolo som si išiel svoje tempo, v podstate bez problémov, až na driek, ktorý som začal cítiť po tom, čo sa mi v jednom zo zjazdov /asi som prudko dosadol/ posunula špička sedla nahor. Tým sa mi rozhodil celý posed, dalo sa to však vydržať, preto som nechcel strácať čas jeho opätovným nastavením. Ďalším paradoxom bolo, že na trati som stretol dosť civilistov - poľovníkov, cykloturistov, turistov s i bez psov, s ktorých som bez väčších problémov minul, v pohode vystúpili z trate, pridržali psov. Ja som naopak pribrzdil pozdravil, mnohí pozdrav opätovali - proste skvelý pocit. Ten nebol znegovaný ani nejakým úchylným pakom, ktorý počas druhého kola, po možno kilometrovom úseku, poukladal naprieč traťou menšie, väčšie konáre, aj celé kmene, niektoré dosť nebezpečne. Organizátorskú kvalitu podčiarkuje fakt, že asi po takom 6 - 7 konári som zbadal organizátora, idúceho oproti mne s otázkou, či aj vyššie sú tie konáre, predpokladám, že ich odstraňoval. Ešte by som sa zmienil o dobrom značení, ktoré dopĺňali na niektorých úsekoch regulovčíci. Tu sa  nedalo kufrovať, ani keby som chcel. Občerstvovačky obsahovali všetko potrebné, s ochotnými staffmi, v dostatočnom množstve aj v druhom kole. Asi tri kilometre pred cieľom som nedokázal udržať náskok a predbehol ma jeden biker, jednoducho mal viac síl. Popod cieľovú bránu som prefrčal už za asistencie príjemných slnečných lúčov a spokojný. Ľadová sprcha sa stáva asi štandardom na maratónoch /asi jedine vo Svite na plavárni s tým nebol problém/, hadíc na biky bolo asi 5, takže čakacia doba bola prijateľná, naopak na jedlo sa „teda čakalo". Nejako som to však vyriešil :)) a oplatilo sa, lebo zeleninové cestoviny boli veľmi chutné. Bezproblémovo prebehlo aj vyhlasovanie víťazov a druhá polovica tomboly, ktorá bola kvôli búrke pochopiteľne zrýchlená.

Vydarený štart Cyklomaratónskej MTB série, vydarený aj môj štart.