povedať, že aj mnohým z nás, jedna delikatesa, ktorej vôňa je nezameniteľná, ktorú nedokážem nikdy odmietnuť. Ono, slovo delikatesa, je slovo asi príliš silné, ale nemôžem si pomôcť. Ak by som mal Jamiemu asistovať pri jednej z jeho relácii, navrhol by som tému v zmysle: prehľad týždňa, alebo čo ostalo v kuchyni, alebo z ničoho niečo. Doteraz mi ostalo v pamäti, ako bolo pre mňa sviatkom každé nedeľné ráno, keď pri pohľade na ubúdajúce zásoby a kvalitu jednej zo základných surovín, ešte ani poriadne nedoletela do detskej izby otázka mojej mami a už som jej kričal alternatívu na raňajkové menu, ktorú som mal dávno pripravenú. Dodnes je pre mňa nepochopiteľné, že po úprave základnej suroviny, ktorá ju premieňa na raňajkovú delikatesu, je možné zjesť niekoľkonásobne väčšie množstvo /tej suroviny/, než pred úpravou.
Delikatesa je chutná už vo svojom základnom stave, existuje však niekoľko fines ako ju dochutiť. Ja ju mám najradšej okorenenú vegetou, možno trochu Heinzu, plátkom eidamu tiež nič nepokazíte. Dlhodobo, ale sporadicky a náhodne som robil anketu, v podstate len príležitostne, ako mi napadlo, kládol svojmu okoliu jednu otázku: Máš rád ...? Neskôr, svojou takpovediac štúdiou som dospel k axióme. Poznám dve jedlá, ktoré sa dajú v určitom zmysle spojiť so Slovákmi. V akom zmysle? Odpoveďou na túto otázku sa dostaneme k pointe. Poďme však poporiadku a pointu ešte na chvíľočku nechajme v čakárni. Ak som sa pýtal mojich respondentov, teda kolegov, príbuzných, kamošov na ich najobľúbenejšie jedlo, dostával som rôzne odpovede. Ak som však povedal, že poznám dve jedlá, z ktorých jedno určite radi majú a druhé neznášajú, ich odpovede boli: áno. Alebo: máš pravdu. Alebo: hm, nikdy som sa nad tým nezamýšľal, ale je to tak.O popularite toho obľúbeného svedčí aj fakt, že pred nedávno som zažil túto špecialitku ako súčasť švédskych stolov v jednom z renomovaných tatranských hotelov s adresou najznámejšieho tatranského horského ľadovcového jazero. /Ten zložitý opis preto, aby som sa vyhol obvineniu z nekalej reklamy :)/
A teraz sa môžeme vrátiť do našej fiktívnej čakárne, po naše dve „gurmánske špeciality“, a k jednoznačnému postoju k nim. Ten jednoznačný postoj je to na čom sa, aspoň teda tá „moja“, väčšina Slovákov zhodne.Teraz uvažujem, či Vás nechám ešte nejaký čas v napätí, či aj Vás nezapojiť do môjho prieskumu. To už by som ale mohol prešvihnúť mieru toho správneho napätia a začal by som byť zdĺhavý a nudný.
Tak teda tu sú. To, čo každý z nás môže je chlebík vo vajíčku /ináč aj chlieb vo vajci, chlieb v kožuchu, bundás kenyér, atď./.To, čo sa každému z nás hnusí, je kožka/šupka/ na horúcom mlieku.